Posolstvo z vitráže

Mons. Františe Rábek

Možno ste už stáli pred nejakou vitrážou v čase, keď bola vonku tma.Na sklách nebolo vidieť nič, boli iba tmavou plochou. No, keď je vonku svetlo alebo svieti slnko, farby na sklách vitráže ižijú, žiaria v plnej kráse a my môžeme obdivovať nádherné obrazy.

Niečo podobné sa deje aj s nami. Každý z nás je stvorený na Boží obraz a podobu. A Boh je predsa absolútna krása, je tvorcom krásy. Každý človek by mal byť preto krásny ako neopakovateľný a vzácny orginál – a to nielen svojim zovňajškom, ale najmä svojimi prejavmi a skutkami.

Vitráže ukrižovania Ježiša Krista od Vincenta Hložníka

Z pozorovania druhých i z vlastnej skúsenosti však vieme, že niekedy sme ako vitráž v noci: nevyžaruje z nás krása ani radosť, naše skutky sú akoby bez života.

Ako sa zmení náš zjav a náš vplyv na prostredie, keď nás z nútra prežaruje láska, radosť, pokoj, dobrota, ale aj obetavosť. Aká krásna je matka, ktorá sa s láskou stará o dieťa; muž, ktorý pracuje pre dobro svojej rodiny; mladí ľudia, prežívajúci čistú lásku. Ale aj chorý, ktorý s pokorou a dôverou v Boha prijíma svoje utrpenie; človek, ktorý úprimne odpúšťa tomu, kto mu ublížil, ba i svojmu nepriateľovi.

O skutočnej kráse človeka nerozhoduje kozmetika ani módne oblečenie, ale svetlo, ktoré vyžaruje z nášho vnútra.

Vybraté z pastierskeho listu Ordinára OS a OZ SR Mons. Františka Rábeka

Tento obsah bol zaradený v Nezaradené. Zálohujte si trvalý odkaz.