Od sviatku Zjavenia Pána (6. januára) až do Hromníc (2. februára) je starobylým kresťanským zvykom požehnávať príbytky ako aj priestor, kde pracujeme. Neraz sa pýtame: „Načo je dobré také požehnanie? Aký to má význam? Nie je to len zastarala folklórna záležitosť?“
Pri požehnaní domov treba vždy vnímať dva rozmery: jeden je pastoračný – dáva nám možnosť a priestor pre stretnutie, rozhovor a povzbudenie, druhý rozmer je duchovný – dáva nám priestor pre spoločnú modlitbu a požehnanie.
Možno práve teraz, keď medzi sebou komunikujeme už viac virtuálne, je čím potrebnejšie si uvedomovať dôležitosť osobného stretnutia a rozhovoru. Ešte nikdy nebol človek viac osamotený ako dnes, aj keď má v počítači aj tisícky priateľov. Ako je pre nás potrebné, aby sme sa navzájom aj počúvali a povzbudzovali pre život a nádej. Za dobrým priateľom sa oplatí precestovať aj stovky kilometrov… Nie aby sme hovorili o druhých, ale aby sme sa my vedeli navzájom povzbudiť. Spoločná modlitba má neskutočnú silu, generuje v nás všetky pozitívne zložky.
Modlitba a požehnanie sa zdá pre dnešného človeka ako niečo zastaralé, infantílné, či možno aj smiešne a máme pocit hanby niekomu povedať, že sa idem pomodliť alebo idem na sv. omšu. Ale keby sme porozumeli fenoménu modlitby a požehnania, boli by sme ponorení v modlitbe určite viac. Pekne to vysvetlil jeden môj kolega: „Keď nemáme v počítači antivírusový program, postupne sa môžu dostať do nášho PC vírusy a môžeme stratiť všetky údaje v našom počítači a stane sa nefunkčným…“ Tento obraz by sme mohli použiť na vysvetlenie významu modlitby, požehnania a pôstu. Je to duchovný antivírový program, aby sme v našom vnútri ostali stabilní a slobodní… Lebo postupne cez médiá, ktoré produkujú väčšinou negatívne podnety, cez polopravdivé, primitívne a oplzlé reči (ktorých je čím ďalej tým viac) sa postupne môže nahlodávať naša vnútorná integrita, pokoj a stabilita a môžeme sa dostať do stavu úplnej ničoty, bezzmyslovosti a beznádeje… a to by bola naša tragédia. Je veľkým darom, keď máme niekoho, kto sa za nás modlí, praje nám dobro, povzbudzuje nás a má nás nezištne rád. To sú neraz naši starí rodičia, rodičia, či priatelia. Ešte vzácnejšie je, keď si aj my vieme nájsť čas pre modlitbu a pre stretnutie s Bohom.
Označenie na dverách 20-C+M+B-19 v sebe zahŕňa požehnanie a modlitbu. Číslice znamenajú aktuálny rok 2019 a písmená CMB sú skratky latinských slov: Christus mansionem benedicat (Kristus nech požehná tento dom, či priestor). Dávnejšie sa používali písmena troch kráľov: Gašpar, Melicher a Baltazár, ktorí vo svojom živote hľadali Ježiša. Aj to je pre nás hlboká inšpirácia.
