Farnosť svätého Františka z Assisi Lešť

Zahraničné Púte v roku 2020 s Ordinariátom OS a OZ SR:

• 13. – 19. mája 2020 – 62. medzinárodná vojenská púť do Lúrd. Doprava je zabezpečená bezplatne služobnými autobusmi.
stravovanie: počas cesty tam a späť individuálne, počas pobytu v Lurdoch plná penzia.
Prosím Vás o zasielanie prihlášok do 28. februára 2020. Účastnícky poplatok 165,- €. (povinná úhrada pred nástupom do autobusu.) Pokračovať v čítaní →

Nový rok je časom predsavzatí. Inšpirujte sa tým, čo považuje pápež František za dôležité a čo zdôraznil pri stretnutí so zamestnancami Vatikánu. Pre všetkých môžu tieto body slúžiť ako novoročné predsavzatie.
1. Starajte sa o svoj duchovný život, o vzťah k Bohu, ktorý je základom všetkého, čo robíme a čo sme.
2. Starajte sa o rodinný život a dávajte svojim deťom a drahým nielen peniaze, ale predovšetkým čas, pozornosť a lásku.
3. Starajte sa o svoje vzťahy s druhými, premieňajte svoju vieru v život a slová v dobré skutky, najmä voči ľuďom, ktorí to najviac potrebujú.
4. Starajte sa o svoj jazyk. Očistite ho od urážlivých a hanlivých slov i od slov, ktoré vyjadrujú svetský úpadok.
5. Liečte rany srdca olejom odpustenia. Odpúšťajte ľuďom, ktorí vás zranili, ošetrujte rany, ktoré ste spôsobili druhým.
6. Dbajte na svoju prácu. Vykonávajte ju s nadšením, pokorou, kompetenciou, vášňou a s vďačnosťou.
7. Vyvarujte sa závisti a žiadostivosti, nenávisti a negatívnym pocitom, ktoré ničia váš vnútorný pokoj a menia vás na ľudí zničených a ničiacich iných.
8. Majte sa na pozore pred nenávisťou, vedúcou k pomste, pred lenivosťou, vedúcou do existenciálnej eutanázie, pred ukazovaním prstom, vedúcim k domýšľavosti, a pred neustálym sťažovaním, ktoré privádza k zúfalstvu.
9. Starajte sa o bratov a sestry, ktorí to potrebujú… starých ľudí, chorých, hladných, bezdomovcov a cudzincov. Podľa toho totiž budeme súdení.

V utorok 10.12.2019 sa v Banskej Bystrici uskutočnilo PRIATEĽSKÉ ADVENTNÉ STRETNUTIE. Začalo sv. omšou o15.30 hod. v Katedrále sv. Františka Xaverského, ktorú celebrovali policajní duchovní z KRPZ BB a CV Lešt s hudobným sprievodom študentov Konzervatória J. L. Bellu. Po sv. omši boli odovzdané medaily sv. Šebastiána ako poďakovanie za rozvoj duchovnej služby kolegom, ktorí odchádzajú do výsluhového dôchodku . Po skončení sv. omše nasledovalo agapé s kapustnicou a vianočným punčom v Diecéznom centre Jána Pavla II. Potom bola možnosť účasti na vianočných trhoch na námestí v Banskej Bystrici.

kpt. Mgr. František Smelý, policajný duchovný KRPZ B.Bystrica

Ako postupujeme štádiami svojho života, prechádzame rozličným usporiadaním archetypov. Ako deti rastú, ich uvedomenie seba samých ako jedincov narastá a ony sa ako jedinci presadzujú. To je bojovník. Bojovník sa definuje ako jedinec vo svete svojimi skutkami. ďalej prechádzame ku milovníkovi, kde sa učíme, ako sa znovu spájať s ľuďmi vôkol seba. Dvoríme a ženíme či vydávame sa. Akonáhle sa vydáme za kariérou, nasleduje kráľ. Berieme na seba zodpovednosti. Dostávame sa pod autoritu druhých a druhí sa dostávajú pod autoritu našu. Nakoniec odchádzame na dôchodok a prostredníctvom svojej nahromadenej múdrosti sa stávame mudrcom. Pokračovať v čítaní →

Paríž 16. apríla 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Kamil Zihnioglu)
Veľkú odvahu pri požiari katedrály Notre-Dame preukázal kaplán parížskych hasičov otec Fournier. Do horiacej budovy vbehol v snahe zachrániť cenné artefakty, čo sa mu nakoniec podarilo. Medzi zachránenými relikviami je aj tŕňová koruna, ktorú mal mať na sebe Ježiš pri ukrižovaní.

Obrovský požiar v pondelok predvečer zasiahol katedrálu, ktorú počas jedného roka navštívi niekoľko miliónov návštevníkov. V tom čase sa vo vnútri budovy nachádzali mnohé cenné artefakty.
Našťastie na miesto požiaru dorazil aj kaplán parížskych hasičov otec Fournier. Ten vošiel do horiaceho objektu z ktorého sa mu podarilo zachrániť tŕňovú korunu a Najsvätejšiu sviatosť oltárnu
Práve spomínaná koruna je jednou z najvzácnejších relikvií, ktoré sa vo vnútri katedrály nachádzali. Podľa všetkého ju mal na sebe Ježiš pri ukrižovaní a do Francúzska ju mal doviesť v roku 1238 kráľ Ľudovít IX. Francúzsky.

Skoré rána v tichej modlitbe, fyzické cvičenia, chladná sprcha a internet iba na prácu – to je len niekoľko pravidiel duchovného projektu Exodus 90,  na ktorý vás pozývam pri príležitosti začiatku pôstneho obdobia (6. marec. 2019). Program Exodus 90 je založený na náročnej 90-dňovej perióde vnútornej očisty, ktorý  podporuje bratstvo (spoločenstvo) podobne zmýšľajúcich mužov a je zameraný na väčšiu vnútornú slobodu  a v konečnom dôsledku aj čistejšiu a nesebeckú lásku voči najbližším. Exodus 90 je o slobode, je o hľadaní svojej vnútornej integrity s Bohom.

V čom spočíva EXODUS 90 ?
Exodus 90 má štyri piliere: 1. 90 dní, 2. modlitba, 3. askéza, 4. bratstvo (spoločenstvo)

Všetky štyri piliere spolu vedú k slobode.  To nie je nič nové… Je to vlastne tradícia Cirkvi a zvlášť duchovných Otcov 3. a 4. storočia.  Je potrebné  znovu objaviť a predstaviť katolícku tradíciu mužom, ktorí často ani nevedia o vzácnom dedičstve, ktoré dostali do vienka.

90 dní:  je 90-dňová referenčná hodnota pre slobodu.  To je obdobie, ktoré je potrebné na to, aby sme sa znova naučili mať radosť a spokojnosť z vnútornej slobody.  Väčšina mužov považuje 90-dňovú periódu očistenia za mužskú výzvu, čo už dlhý čas chýbalo v ich živote.  Okrem toho vedci zistili, že dĺžka mnohých rehabilitačných modelov, vrátane AA  trvá približne 90 dní na  to, aby sa mozog sám „vynuloval“ a „oslobodil“ a aby program dosiahol pre nás trvalý účinok.
Modlitba:každý účastník programu by sa mal zaviazať ku každodennej modlitbe (20 – 60 minút). Keď je to možné, je veľmi účinná spoločná modlitba bratstva Exodus 90. Deväťdesiat textov  z knihy Exodus a zodpovedajúce meditácie a akčné body sú určené na usmerňovanie modlitby počas 90 dní Exodu.  Súčasťou modlitby je aj modlitba ruženca.

Askéza: studená alebo vlažná krátka sprcha;  žiadny  alkohol, dezert ani sladkosť;  žiadna strava medzi hlavnými jedlami dňa;  bez sódy alebo sladených nápojov;  bez televízie,  počúvať sa môže len hudba, ktorá dvíha dušu k Bohu;  počítač iba na prácu alebo štúdium;  pravidelné a intenzívne cvičenie;  žiadne výraznejšie nákupy a sedem hodín spánku každú noc je nevyhnutné.

Bratstvo/ spoločenstvo: skladá sa z 5-7 mužov a moderátora.  Tieto spoločenstvá sú konkrétne a nie je online.  Najlepšie keď spoločenstvo je tvorené z mužov z farnosti, práce, či blízkeho okolia, aby s vami uskutočnili túto cestu. Bratstvo sa stretáva trikrát v týždni maximálne 30 minút.  Minimálne: 1 stretnutie / týždeň.  Tieto stretnutia sú príležitosťou pre členov spoločenstva, aby sa mohli podeliť o vlastnú skúsenosť a boli si aj navzájom inšpiráciou a povzbudením.

EXODUS 90 je výzvou, aby sme boli schopní ostať slobodnými vo svete, ktorý nás „zotročuje“…  Exodus 90 poskytuje príležitosť pre mužov, ktorí sa rozhodnú urobiť niečo pre seba a tým aj pre svojich najbližších Ale je pravda, že tento program nie je pre všetkých a tak isto ani nie je vždy vhodný čas pre EXODUS 90. Ale ak niekto cíti, že by to bolo užitočné a stálo by to za námahu, nech sa ku mne pripojí a dá mi vedieť. Začíname na Popolcovú stredu 6. marca 2019.

mobil: 0905 200 245; email: frantisek.bartos@minv.sk

Od sviatku Zjavenia Pána (6. januára) až do Hromníc (2. februára) je starobylým kresťanským zvykom požehnávať príbytky ako aj priestor, kde pracujeme. Neraz sa pýtame: „Načo je dobré také požehnanie? Aký to má význam? Nie je to len zastarala folklórna záležitosť?“

Pri požehnaní domov treba vždy vnímať dva rozmery: jeden je pastoračný – dáva nám možnosť a priestor pre stretnutie, rozhovor a povzbudenie, druhý rozmer je duchovný – dáva nám priestor pre spoločnú modlitbu a požehnanie.

Možno práve teraz, keď medzi sebou komunikujeme už viac virtuálne, je čím potrebnejšie si uvedomovať dôležitosť osobného stretnutia a rozhovoru. Ešte nikdy nebol človek viac osamotený ako dnes, aj keď má v počítači aj tisícky priateľov. Ako je pre nás potrebné, aby sme sa navzájom aj počúvali a povzbudzovali pre život a nádej. Za dobrým priateľom sa oplatí precestovať aj stovky kilometrov… Nie aby sme hovorili o druhých, ale aby sme sa my vedeli navzájom povzbudiť. Spoločná modlitba má neskutočnú silu,  generuje v nás všetky pozitívne zložky.

Modlitba a požehnanie sa zdá pre dnešného človeka ako niečo zastaralé, infantílné, či možno aj smiešne a máme pocit hanby niekomu povedať, že sa idem pomodliť alebo idem na sv. omšu. Ale keby sme porozumeli fenoménu modlitby a požehnania, boli by sme ponorení v modlitbe určite viac. Pekne to vysvetlil jeden môj kolega: „Keď nemáme v počítači antivírusový program, postupne sa môžu dostať do nášho PC vírusy a  môžeme stratiť všetky údaje v našom počítači a stane sa nefunkčným…“ Tento obraz by sme mohli použiť na vysvetlenie významu modlitby, požehnania a pôstu. Je to duchovný antivírový program, aby sme v našom vnútri ostali stabilní a slobodní… Lebo postupne cez médiá, ktoré produkujú väčšinou negatívne podnety, cez polopravdivé, primitívne a oplzlé reči  (ktorých je čím ďalej tým viac) sa postupne môže nahlodávať naša vnútorná integrita, pokoj a stabilita a môžeme sa dostať do stavu úplnej ničoty, bezzmyslovosti a beznádeje… a to by bola naša tragédia. Je veľkým darom, keď máme niekoho, kto sa za nás modlí, praje nám dobro, povzbudzuje nás a má nás nezištne rád. To sú neraz naši starí rodičia, rodičia, či priatelia. Ešte vzácnejšie je, keď si aj my vieme nájsť čas pre modlitbu a pre stretnutie s Bohom.

Označenie na dverách  20-C+M+B-19 v sebe zahŕňa požehnanie a modlitbu. Číslice znamenajú aktuálny rok 2019 a písmená CMB sú skratky latinských slov: Christus  mansionem benedicat (Kristus nech požehná tento dom, či priestor). Dávnejšie sa používali písmena troch kráľov: Gašpar, Melicher a Baltazár, ktorí vo svojom živote hľadali Ježiša. Aj to je pre nás hlboká inšpirácia.

Dňa 30. decembra 2018 sme v našej kaplnke v Lešti spoločne oslávili sviatok sv. Rodiny. Je to sviatok, ktorý dáva Vianociam širší významový rozmer v zameraní sa na vzťahy v rodine a jej úlohu v spoločnosti.
V chráme sa hovorí aj o sviatku duchovnej rodiny farského spoločenstva. Kaplnka bola preplnená ako ešte nikdy. V okamihu sa malý priestor kaplnky stal akoby katedrálou…Počas svätej omše sa striedali dva zbory: jeden senohradský a druhý zbor sestričiek z Haliče. Kaplán privítal všetkých zúčastnených ako aj vzácnych hostí: P. Gebharda Paula Máriu Sigla, zakladateľa spoločenstva Rodiny Panny Márie apolu s P. Najllom z Írska a pána farára zo Senohradu Ladislava Zajaca.
V rámci slávnosti pater Paul daroval našej kaplnke obraz Panny Máriea všetkým udelil osobné požehnanie relikviou sv. Pátra Pia. Stretnutie veriacich pokračovalo spoločenským posedením. Slávnosť Svätej rodiny s požehnaním obrazu bolo nádherným vyvrcholením duchovnej služby v Centre výcviku Lešť za rok 2018. Všetkým sa chcem poďakovať za priateľstvo, pomoc a podporu v tomto roku.

Dňa 12. novembra 2018 sa uskutočnilo po prvý krát oblastné stretnutie duchovných Ordinariátu OS a OZ SR v Centre výcviku Lešť. Vojenskí, policajní a väzenskí duchovní pôsobiaci v jednotlivých rezortných útvaroch banskobystrického kraja sa pravidelne v priebehu roka stretávajú na jednotlivých pracoviskách duchovných, aby sa mohli viac oboznámiť s činnosťou a prostredím svojich kolegov. Okrem duchovného programu prejednávajú jednotlivé úlohy dané ordinárom a spoločne hľadajú riešenia pastoračnej služby.
V cente výcviku Lešť začal program v novovytvorenej kaplnke sv. Františka z Assisi slávením sv. omše, ktorú celebroval väzenský duchovný kpt. Mgr. Ľuboš Kaščák, CM z ÚVV v Banskej Bystrici a prítomným kňazom sa prihovoril policajný duchovný kpt. Mgr. František Smelý z KR PZ v Banskej Bystrici. Po ukončení bohoslužby informoval kaplán z CV Lešť plk. Dr. František Bartoš o teologickom význame umeleckého a technického prevedenia interiéru kaplnky.
Po pracovnom rokovaní o jednotlivých úlohách na ďalšie obdobie, duchovní pokračovali prezentáciou o Centre výcviku Lešť pod vedením Ing. Ivana Kvasnu a následne navštívili jednotlivé výcvikové zariadenia ako je vrtuľník pri vododrome, dedinku Kišlak, automoto strelnicu, ako aj železničnú stanicu… Po jednotlivých výcvikových zariadeniach duchovných odborne sprevádzal rtm. Miroslav Čief.
Ďalšími účastníkmi Oblastného stretnutia okrem spomenutých duchovných boli: plk. ThLic. Marko Trochan z Veliteľstva vzdušných síl Zvolen, mjr. ThLic. František Miháľ zo Zmiešaného krídla Otta Smika v Sliači, npor. Mgr. Pavel Lukáč z Brigády velenia, riadenia a prieskumu vo Zvolene – Podborová a hosťom oblastného stretnutia bol aj redaktor časopisu Obrana Jozef Žiak. Podľa vyjadrenia zúčastnených duchovných, pracovné stretnutie v Centre výcviku Lešť bolo pre nich veľkým obohatením.

V tomto čase, kedy si viac a intenzívnejšie spomíname na našich zosnulých, chcel by som vám rozpovedať príbeh o kríži, ktorý môžete vidieť po pravej strane prístupovej cesty do Vojenského obvodu Lešť, pred odbočkou na UB 300.
Tento kríž bol kultovým miestom obyvateľov Senohradských lazov, kde najvýznamnejším bol práve Oremov Laz.
Obyvatelia Oremovho Lazu už dlhšie uvažovali o tom, aby mali aj oni vo svojej blízkosti miesto, kde sa môžu zastaviť, pomodliť, ale aj zaspomínať na svojich blízkych, ktorí už odišli do večnosti. V roku 1940 bol postavený žulový kríž, okolo ktorého urobili ešte aj malú ohrádku. Nazývaný je aj „Gregušov kríž“, nakoľko ho dala postaviť rodina Turanová, prímením Gregušovci.
Od toho času sa stal tento kríž aj bohoslužobným miestom, kde sa slúžili príležitostné poľné sv. omše pre vojakov a obyvateľov lazov. Tieto bohoslužby v tom čase viedli kapláni Slovenskej armády, ktorá mala na Oremovom Laze stálu posádku. Uvedomil som si, že už v tomto čase (1940) tu existovala vojenská duchovná služba :-).
Keď prišli ruskí vojaci, všetko sa zmenilo… z kríža sa stratil korpus (umelecké stvárnenie ukrižovaného Ježiša Krista)a pietne miesto úplne spustlo… Čo je ale zaujímavé, je fakt, že kríž aj v týchto ťažkých časoch ostal stáť na svojom mieste.
Až v roku 2011 na podnet p. Jána Stehlíka bol znovu nainštalovaný korpus, ale keď sa zastavíte pri kríži, uvedomíte si, že pôvodné znázornené Ježišovo telo bolo oveľa väčších rozmerov ako v súčastnosti. Vidíte to na kríži, kde sú diery po úchytkách korpusu…Súčasný korpus je teda oveľa menší a to preto, lebo je zo železného kríža z miestneho cintorína v Senohrade. Pôvodný kríž bol obklopený dvomi lipami..
Miestni obyvatelia Oremovho Lazu pracovali na svojich gazdovstvách väčšinou v poľnohospodárstve: hovädzí dobytok a ovce, lesníctve a spracovaní dreva, včelárstve, zaoberali sa tiež ovocinárstvom a pestovaním obilnín a zemiakov. Ešte aj po rokoch tu môžeme vidieť nádherné ovocné stromy a rozľahlé pasienky…
Najznámejšími rodinami Oremovho Lazu boli Oremovci (prímením Koneční, či Priehradskí), Mozoľovci, Gutenovci, Ondrejkovci, Stehlíkovci, Ľuptákovci, Valentovci a Turanovci. Tieto rodiny mali ku kamennému krížu mimoriadnu úctu. Veď tento kríž bol ich duchovným miestom – uprostred prírody, vedľa ktorého prechádzali s pozdvihnitím klobúka, či čiapky, keď išli pracovať na svoje polia, a keď sa večer ukonaní vracali domov, mohli sa na chvíľu pristaviť a aspoň krátko poďakovať za všetko to, čo im Pán požehnal…
Podarí sa nám dať tomuto miestu aj po rokoch primeraný vzhľad a úctu? Možno by mohol aj nám poslúžiť, aby sme aspoň pohľadom, či znakom kríža mohli pozdraviť nášho Pána, keď pôjdeme do práce, alebo sa budeme z nej vracať do našich domovov…
(Z rozprávania pána Jána Stehlíka, ktorý pochádza z Oremovho Lazu)